• O predmete

        • Odpovede na niektoré zaujímavé otázky

           

           

           

           

          20. Na akom princípe fungujú poistky v dome a z čoho je taký istič zložený?

          Fungovanie ističa vysvetlené v krátkej prezentácií.
          18. Prečo sme v poslednom čase mali možnosť pozorovať polárnu žiaru aj u nás?


          20.11.04, polárna žiara nad Vysokými Tatrami, autor Pavol Bendík

          		 Vidieť polárnu žiaru v našej zemepisnej šírke je jav nielen výnimočný ale i jedinečný. Pozorovať tento neobvyklí prírodný fenomén sme mali možnosť vo štvrtok  20. novembra 2003. Hodinu po západe Slnka ste si mohli všimnúť, že nad severným a celým severovýchodným a severozápadným obzorom žiaril výrazný žlto zelený oblúk ktorý siahal do výšky asi 20 stupňov. Miestami s neho vystupovali kužele svetla siahajúce až k Polárke, ktoré s periódou  niekoľkých minút zjasnievali a pohasínali. Ďalší  pás ste mohli vidieť v zenite ktorý sa vetvil na dva prúdy. Severný  šiel cez zenit do súhvezdia Kassiopeie a Labute, južný pokračoval cez súhvezdia jesennej oblohy Barana a Pegasa až do súhvezdia Orla. Súhvezdie Orla sa nachádza na južnej oblohe, na juh od zenitu, tam až siahali horizontálne pásy polárnej žiare, čo je veľká vzácnosť...viac
          17. Koľko ladičov pián je v Tokiu?
          Prečo takáto otázka vo fyzike? Nieje vhodnejšia do hudobnej výchovy? Nie, prekvapivo, ale aj takáto otázka má vo fyzike svoje miesto. Vo fyzike je veľmi dôležité mať dobrý odhad a schopnosť zistiť si potrebné informácie, či už na internete alebo v knižkách. A práve táto úloha môže preveriť Vaše schopnosti v tejto oblasti. 
          Návod:
          Počet obyvateľov Tókia:  7 967 600
          Predpokladajme, že každá desiata rodina má piano.
          Jedna rodina znamená - 3-6 ľudí. 
          Koľko pian dokáže jeden ladič obsiahnúť, naladiť?
          Kalkulácia: obyvateľov asi 8 miliónov, priemerný počet ľudí v rodine asi 3-4 (je to predsa len Ázia), tj. asi 2 milióny rodín, asi 200tisíc z nich má piáno, ladič dokáže obslúžiť "rádovo" stovky pián (asi 200 pracovných dní, nech naladí dve piána, piáno treba ladiť asi raz ročne), tj. asi 500 ladičov. 
          Neviem presne povedať koľko ich bude ale viem odhadnúť že ich tam musia byť stovky, alebo desiatky???
          16. Prečo sa podšálka prilepí k šálke s horúcou kávou?
          Keď položíme horúcu šálku na podšálku tak sa vzduch v takto vyniknutej dutine zohreje a teda sa rozpína. Prebytočný vzduch unikne. Keď potom pomaly chladne znova zmenšuje svoj objem a teda "prisaje" šálku k podšálke. Pomáha mu pri tom aj vodná para, ktorá sa tam vyzrážala, táto voda tvorí také malé tesnenie.
          15. Akou rýchlosťou sa šíri tma?
          Môžeš si to skúsiť ale šíri sa rýchlosťou svetla. :-)
          Rýchlosť svetla bola po dlhých rokoch merania určená na c=299792458 m.s-1, v praxi používame 3.108 m.s-1. 
          Rýchlosť svetla c vo vákuu je najväčšia známa rýchlosť, je univerzálnou konštantou.
          14. Čo je to polárna žiara? pozri
           Fyzikálnou podstatou sú polárne žiary javom podobným ako svetelné efekty vo výbojových trubiciach. Vznikajú vzájomným pôsobením elektricky nabitých častíc s molekulami zriedeného plynu.
          V dôsledku Slnečnej činnosti preniká do oblasti Zeme tok elektricky nabitých častíc vyvrhovaných Slnkom, ktoré po zachytení zemským magnetickým poľom sa začnú pohybovať po špirále. Po nej sa dostanú do hladín zo zriedeným plynom kde dôjde k uvolneniu svetelnej energie vo forme polárnej žiary. 
          Malý astronomický slovník môžete nájsť aj na internete http://projekty.astro.cz/win/adict/
          13. Na akom princípe fungovali kompy cez Dunaj?
          Súčasť projektu fyzikálna prechádzka Bratislavou.
           Na starých obrázkoch Bratislavy môžete postrehnúť, že pred kompou (proti smeru toku) bolo upevnených 5 malých lodičiek, ktoré niesli vlečné lano. Pred poslednou lodičkou bolo lano ukotvené. Na kompe potom stačilo kormidlom regulovať ktorým smerom má kompa ísť, či doprava alebo doľava. takže bez motora, alebo iného mechanického zariadenia, využívala len tok Dunaja aby ju dostal z jedného brehu na druhý.
          12. Aký je rozdiel medzi občianským a astronomickým súmrak? Poznáme len tieto dva? 
           Rotácia Zeme spôsobuje striedanie dňa a noci. Určiť však presnú hranicu, kedy je už noc, nie je také jednoznačné. Hranica medzi svetlom a tmou nie je úplne jasná, lebo atmosféra svetlo rozptyľuje. Intenzita svetla sa za súmraku plynule mení. Súmrak nastáva v čase po západe a pred východom Slnka. Za súmraku sú ešte horné vrstvy atmosféry osvetlené slnečnými lúčmi priamo, zatiaľ čo povrch Zeme je už v zemskom tieni. V čase keď je Slnko menej ako 6° pod obzorom, hovoríme o občianskom (civilnom) súmraku, menej ako 12° o nautickom súmraku a menej ako 18° o astronomickom súmraku. V čase občianského súmraku môžeme ešte vykonávať všetky práce, na ktoré je potrebné denné svetlo. po začiatku nautického súmraku vidíme na oblohe všetky jasnejšie hviezdy. Obrysy predmetov sú ešte stále viditeľné. Úplná noc nastáva až po skončení astronomického súmraku. V okolí rovnodennosti je súmrak najkratší, v okolí slnovratu najdlhší. V našich zemepisných šírkach trvá občianský súmrak v čase rovnodennosti 30 min a v čase slnovratu 50 min. V období okolo letného slnovratu Slnko osvetľuje vysoké vrstvy atmosféry cez severný pól po celú noc s neponorí sa pod hranicu astronomického súmraku. V tomto období trvá astronomický súmrak celú noc, mimo neho asi 2 hodiny.
          11. Prečo je obloha modrá?
          Platí Rayleighov zákon rozptylu, ktorý hovorí o tom že čím je farba svetla bližšie k modrej farbe (podľa dúhy) tým viac sa svetlo v atmosfére rozptyľuje. Ráno a večer, keď slnečné lúče vykonávajú v atmosfére najväčšiu dráhu, pozorujeme zore, pretože modré a fialové lúče sa pri prechode atmosférou absorbujú (pohlcujú) lepšie ako žlté a červené.
          10. Na severnej pologuli sú vždy viacej podomleté pravé brehy riek tečúcich na juh a naopak na južnej ľavé brehy riek tečúcich na sever, vznik severovýchodných pasátov na severnej a juhovýchodných na južnej pologuli, rozdielny smer výtoku umývadly na obidvoch pologuliach... a iné javy má za následok Coriolisová sila. Ako vzniká?
          Ide o zotrvačnú silu v točiacej sa sústave. Pokúsime sa to vysvetliť na príklade. Majme kruhovú dosku v ktorej strede je strelná zbraň. Z pušky vystrelíme v radiálnom smere do terča, ktorý je spojený s doskou. V prípade ak sa doska neotáča, tak trafíme do miesta označeného O. Ak sa začne otáčať tak stred terča minieme a trafíme sa do miesta A. Terč sa totiž za dobu letu náboja pootočil. Na náboj pôsobila zotrvačná sila, ktorú po jej objaviteľovi nazývame Coriolisová sila.
          9. Pri sledovaní filmu či televízneho vysielania môžeme niekedy pozorovať jav, že koleso automobilu rotuje opačným smerom, než čo by odpovedalo pohybu auta. Ako je to možné?
          Ide o zrakový klam. Obrazový vnem diváka sa skláda z jednotlivých obrazov snímaných v určitej frekvencií. Na obrázku je vidieť polohu stredových tyčí 1 a 2 v prvom okamihu a 1´ a 2´. Oko však vníma prechod z 2 do 1´. A teda zdanlivo proti pohybu kolesa.
          8. Prečo človek pri chôdzi po hladkom ľade robí malé kroky?
          Čím dlhší krok robí človek, tým šikmejšie má nohu k povrchu ľadu a teda zväčšuje horizontálnu zložku sily. Ak je táto sila väčšia ako trecia sila, potom sa noha pošmykne.

          7. Prečo si mravec pri páde z veľkej výšky neublíži, ale slon to nemusí prežiť?

          Zrýchlenie pri voľnom páde je určené pohybovám zákonom a = F/m. Keď predpokladáme, že všetky rozmery živočíchov ( zaveďme označenie l ) rastú lineárne s rastúcimi rozmermi živočícha. A zároveň predpokladáme, že majú rovnakú hustotu tela a rovnakú silu svalového vlákna. Platí, že zatiaľ čo hmotnosť ich tiel rastie s treťou mocninou l, ich svalová sila závislá od priečneho prierezu svalov, závisí od druhej mocniny l. Z toho vyplýva, že zrýchlenie živočícha závisí nepriamo úmerne od  l.
          6. Voľný pád je rovnomerne zrýchlený pohyb, tak ako je možné, že kvapky dažďa dopadajú na zem rovnomerným pohybom? (Podľa veľkosti kvapiek je ich rýchlosť dopadu približne 2 až 7m/s.)
          Rýchlosť kvapiek sa ustáli na takej úrovni, pri ktorej sa veľkosť odporovej sily vzduchu rovná tiažovej sile.

          5. Deravé vedro plné vody padá voľným pádom. Vyteká z neho voda?

           Voda aj vedro padajú rovnakou rýchlosťou a teda voda nevyteká.

          4. Kameň hodený do okna ho rozbije, strela v ňom však urobí len malý otvor. Prečo?

          Strela preletí sklom veľmi rýchlo a teda stačí udeliť hybnosť len veľmi malému mnnožstvu sklenenej tabule. 

           3. Prečo sa lietadlo pri zátačaní nakláňa smerom do zátačky, zatiaľ čo loď sa nkláňa opačným smerom?

          Loď zatáča pomocou kormidla umiestneného v spodnej časti trupu, horná časť trupu má teda zotrvačnosťou tendenciu zostať v pôvodnom smere pohybu. Pri lietadle sa nklonením do zatáčky stáva vertikálna zložka aerodynamickej vztlakovej sily pôsobiacej na krídla lietadla silou dostredivou.

          2. Ak si na hlavu položíme tehlu, nič sa nám nestane. Ťažko to však asi povieme v prípade, že nám na ňu spadne z výšky napr. 10m. Prečo?

            V tomto prípade pôsobí na hlavu sila väčšia o tzv. nárazovú silu F, ktorá môže byť aj niekoľkokrát väčšia ako tiaž telesa. F=mv/t pričom t je veľmi krátky čas nárazu a v je rýchlosť tehly v okamihu dotyku s hlavou.

          1. Aká je fyzikálna podstata klepania kobercov?

          Čiastočky prachu sa po prudkom náraze do koberca vplyvom zotrvačnosti pohnú vzhľadom k zemi len veľmi málo (koberec im vlastne utečie a nestihnú ho dohoniť), vďaka čomu opúšťajú vlákna koberca.