ČLOVEK  SA  SPOZNÁVA  V BÁJKACH

 

Bájky - to sú príbehy, v ktorých vystupujú zvieratá, rastliny alebo veci. Tie myslia a konajú ako ľudia. Cieľom bájok je kritizovať zlé ľudské vlastnosti. Každá bájka vyjadruje v závere mravné ponaučenie.

 

 

Prečítajte si niekoľko vydarených  bájok z vlastnej tvorby našich šiestakov.

 

LÍŠKA A MEDVEĎ

         Bol  raz jeden les, v ktorom žili zvieratká všetky sa mali navzájom rady. Ale predsa sa našli dve zvieratá, ktoré, či veríte alebo neveríte, sa znenávidel. Boli to medveď a líška.

        Jedného krásneho dňa si medveď kúpil kosu. Hneď bežal za zvieratkami, aby im ukázal  kosu. Keď kosu zbadala líška, zaumienila si, že kosu musí mať a medveďovi kosu ukradla. Na druhý deň šla kosu vyskúšať. No kosa narazila do kameňa a pokrivila sa. Líška sa zľakla a hneď ju šla medveďovi vrátiť.

Medveď príde domov, vidí pokrivenú kosu. Šiel sa spýtať zvieratiek, kto mu ju zničil.  Až prišiel k líške: „Líška, ty si mi pokrivila kosu?“ pýta sa medveď. „Nie, ja nie!“ odpovedala líška. Medveď šiel smutný domov.  V noci mala líška zlé sny a spala hrozne, marilo sa jej, že medveď zisti, kto je zlodej a mala výčitky svedomia. Na druhý deň sa mu šla  priznať. A odvtedy sa líška a medveď nenávidia.

POUČENIE: Lakomstvo a závisť  sa nevypláca.   

Kevin Kester, 6. a              

 

ZRKADLO A ZUBNÁ KEFKA

Raz ráno sa zrkadlo pohádalo so zubnou kefkou, lebo chceli byť na tom istom mieste v kúpeľni. Kefka tvrdila, že je pre zdravie dôležitejšia ako zrkadlo. Zrkadlo jej zase oponovalo, že keby nebolo jeho, svet by si neuvedomoval svoju krásu. Vtom vošiel do kúpeľne toaletný papier a rozhodol, aby sa na tom mieste usadila kefka, lebo je dôležitejšia pre život ako zrkadlo. Zrkadlo nebolo spokojné, a tak zhodilo kefku do záchodu a kefka sa utopila. V hneve, keď napadlo kefku,  spadlo a rozbilo sa.

POUČENIE: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

Danielka Frisíková 6.A.

                                                   

LÍŠKA A  ZAJAC

Líška ukradla zo záhrady kapustu, aby nalákala zajaca. Položila ju pod strom a ona sa zaň skryla. Pršalo a zajac sa prechádzal po lese. Zrazu uvidel veľkú kapustu. Obchádzal ju dookola s dáždnikom.

Potom sa skryl za kopu dreva . Striehol, nenápadne podišiel ku kapuste, schmatol ju a utekal s ňou preč. Líška za ním. Zajac vyskočil na kopu dreva, drevo sa na ňu zosypalo. Zajac si ľahol do svojho brlôžka, vybral si príbor a pochutnal si  na veľkej šťavnatej kapustičke. A líška úplne dolámaná ostala hladná. 

Ponaučenie: Chamtivosť sa nevypláca.

Viki Janíková, 6. a

MEDVEĎ FERKO

Začal sa pekný deň. Ako všetky iné deti, musel ísť do školy aj meved Ferko. Ferko nemal rád školu. Stále by len leňošil doma. To by sa mu páčilo . Keď zazvonilo, Ferko ešte nebol v triede, bol na chodbe. Pani učiteľka vošla do triedy, preto sa rýchlo ponáhľal do triedy aj on. Učiteľka -sova Janka- mala dobrú náladu, nemala chuť dávať zle známky a poznámky. Ferko bol na začiatku hodiny ticho, ale potom sa rozhovoril. Vyrušoval spolužiakov a hral sa. Učiteľka ho upozornila. Povedala mu, že  keď ešte raz bude vyrušovať, pôjde na chodbu a dostane poznámku. Ferko si nedal povedať, stále vyrušoval. Až sa ozval prísny hlas: ,,Ferko, daj mi žiacku knižku a choď za dvere!“ Ferko jej podal žiacku knižku. O chvíľu zazvonilo, Ferko išiel domov. Ešte nevedel, čo ho doma čaká . Jeho mamka si pozerala žiacku knižku. Za tú  poznámku nemohol ísť dva týždne von s kamarátmi.

Z toho vyplýva ponaučenie: Komu niet rady, tomu niet pomoci.

Nika Kesterová, 6. a

 

HÚSENICA

V jednom lese boli dve mraveniská. Mravce si tam žili v zhode a nikto ich nerušil. Slniečko im krásne svietilo, ich ríše obklopoval nekonečný lesný pokoj.

     Pri obvyklom hľadaní potravy natrafili mravce oboch mravenísk na jednu húsenicu. Vtedy nastal medzi nimi boj. Prizeral sa im vrabec a ten schmatol húsenicu a zožral ju.

     Nakoniec víťazne mravenisko zistilo, že húsenica je preč. Vtom najstarší a najmúdrejší mravec povedal: „Tam, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí .“

Vidíte, počas boja im ju schmatol  vrabec a napokon nemali nič.

Lukáš Klimek, 6. a

 

CIBUĽA

   V záhradke susedia pestovali cibuľu. Cibuľa bola na hriadke krásne okopaná a tešila sa na letné lúče slnka.

Cibuľa druhého suseda bola v letných mesiacoch zarastená burinou, pretože sa o ňu nemal čas starať. Na krásnej vyčistenej hriadke sa cibuľa pýšila, aká je krásna. Na susedovej hriadke nebolo cibuľu z buriny ani vidieť. Tak sa neozývala. Prišla jeseň a začal zber úrody. Pyšná cibuľa nebola ktovieako veľká. Sused musel najprv vyčistiť hriadku od buriny - a zrazu sa objavila krásna zdravá cibuľa. Pyšná malá cibuľka  povedala: „ Ako ti tá burina pomohla pri letných horúčavách, zachovala ti vlhkosť,  a preto sa ti podarilo vyrásť do takej krásy!“

Poučenie: Nebuď pyšný na to, čím nie si a čo nie je tvoja zásluha.

Katka Danilová, 6. a    
        

PSÍK A MAČIČKA NA PRELIEZKÁCH

Jedného pekného dňa sa psík s mačičkou rozhodli , že sa pôjdu hrať na ihrisko k jazierku.

Dunčo mal rád šmýkačku a hneď sa k nej rozbehol . Mačička Murka zbožňovala hojdačku, aj sa k nej priblížila , ale na hojdačke sedela žabka Kvapka a netvárila sa veľmi priateľsky.

             „Pustíš aj mňa  pohojdať sa ?“ opýtala sa Murka slušne.

„Nepustím, ty aj Dunčo ste ma naposledy nezavolali hrať sa s loptou !“ zazrela Kvapka.

„To ty si nám ju nechcela doniesť !“

„No a čo , aj tak ťa nepustím !“ Murka sklamane odišla ku kolotoču. O chvíľu k nej pribehol aj Dunčo.

„, Prečo sa nejdeš hojdať, veď ty máš hojdačku najradšej!“  Murka mu vysvetlila ,že je tam žaba Kvapka a nechce ju pustiť.

„,Bodaj by ju ktosi strčil !“ zahundral Dunčo. A vtom sa aj stalo. Pani vrana Ukvákaná Kvapku zhodila dolu a zavolala:

„Murka , poď sa aj ty hojdať!“ Murka celá šťastná vyskočila na hojdačku. Kvapka nahnevane vstala zo zeme a oprášila sa .

„,Zlez okamžite dolu z tej hojdačky !“

„Ani ty si nešla dolu, keď som ťa o to žiadala,“ odvrkla mačička. Dunčo pozoroval, ako sa tie dve naťahujú a potom si pomyslel :

„Prečo sa máme hádať? Kvapka, buďme radšej kamaráti,“ navrhol.

„A to ti čo zišlo na um? Zabudni!“ Chvíľu však premýšľala.

„A to sa už nebudeme hádať?“ „Kamaráti sa hrajú spolu a vedia sa dohodnúť,“ mudroval Dunčo

„Asi máš pravdu!“ a tak sa na hojdačke striedali a zabávali, až kým nebol večer a nemuseli odísť všetci domov.

Terka Mikurdová, 6. a

 

  PAŽRAVÁ VEVERIČKA

 Do lesa sa prisťahovala nová veverička. Veverička bola veľmi chamtivá a zlá. Kradla ostatným veveričkám aj iným zvieratkám oriešky a všetko, čo sa dalo .

Dokonca aj tým, ktoré boli veľmi hladné.

 Každý deň si ich ukladala do domu . Jej domček sa pomaly zapĺňal . Nastala zima a začalo husto snežiť . Jej domček sa tak zaplnil, že nemohla doňho vojsť a triasla sa od zimy pred domčekom. Nevedela, čo má robiť. Ale potom ju napadlo, že začne oriešky jesť .

   Veverička sa do nich pustila ihneď, aby nezamrzla od zimy. Keď už dojedala posledný oriešok, praskla .

 

 Poučenie: CHAMTIVOSŤ SA NEVYPLÁCA

  Nikola Klimeková, 6. a

 

ZÁCHRANA PYŠNÉHO KOHÚTA

V jeden krásny deň sa kohút Marcipán  rozprával so sliepkami na dvore. Bol to ich hrdina. Všetkým sa páčil. Na dvore kohút Marcipán  nebol sám. Bol tam ešte kohút Kikirík, ktorý Marcipánovi závidel, že ho sliepky obdivovali. Preto sa Kikirík vybral do mesta hľadať šťastie.  Domov prišiel celý vyparádený, hrebeň mal zafarbený načerveno. Keď rozprával svoje zážitky z mesta, veľmi sa chválil. Na dvore bolo rušno, domáci predávali jablka, hrušky, slivky a kvety a prišlo mnoho zákazníkov. Medzi ľuďmi pobehovali sliepky a chválenkár Kikirík. Jeden pán niesol debničku plnú  jabĺk, nevšimol si nemotorného kohúta Kikiríka, potkol sa oňho a spadol. Debna s jablkami na Kikiríka. Všimol si to Marcipán a rýchlo pribehol mu na pomoc. Marcipán mu povedal: ,,Vidíš, pýšil si sa, nedával si pozor a teraz si nato doplati!“ Kikirík sa mu poďakoval za pomoc a zabral si radu k srdcu.

 

Linda Bendžalová, 6. a

 

 

 

  Kohút a líška                                       

 

Zbadala raz líška sedieť na strome kohúta a hneď sa jej začali slinky zbiehať na dobru večeru . Ale kohút sedel príliš vysoko a líšky  sa po stromoch škriabať nevedia . Začala teda premýšľať, ako kohúta prilákať na zem.   
Posadila sa pod strom a pekným hláskom sa kohútovi prihovorila: „Kohútik - jarabáčik , ,už si počul tú novinu? Všetci budeme žiť ako jedna rodina. Vtáci a šelmy budú odteraz priateľmi. Sám kráľ zvierat tak povedal! Už si nebudeme ubližovať.  Ja nebudem naháňať kohúty a vy sa už líšok nemusíte báť. Nože, zleť z toho stromu, aby som ťa mohla objať na znak priateľstva!“                                

Kohút bol však opatrný a takto odpovedal líške: „Teší ma táto nová správa. Práve sa sem blížia aj ostatní priatelia. Môžeme aj im oznámiť tú skvelú  novinu ! Keď to líška počula, vyskočila na rovné nohy a začala sa nespokojne obzerať okolo seba. Kohút zatrepal krídlami. „Prečo si sa vyľakala, priateľka? Veď sme teraz všetci seberovní priatelia!“   
No to už líška trielila do húštiny a len pomedzi zuby zavrčala: „Ja to viem veľmi dobre, ale tí psi to istotne ešte nevedia!“

 

 

 Poučenie:  Never slepo zaliečavým ľuďom       

 

 Tomáš Hanečák, 6. b

 

 

 

 

HLÚPA KOZA

           

Jedného krásneho slnečného dňa pozvali kozu ostatné zvieratá z farmy na  zábavu do lesa. Koza si deň pred zábavou do lesa kúpila novú športovú bundu, pretože nechcela ísť v starej.

            Škoda, že neposlúchla mamku, ktorá  jej radila, aby v novej bunde nešla. Ale kozu nie a nie prehovoriť.    Na zábave jej bolo horúco, preto si bundu dala dolu a položila ju na kameň.

            Keď sa so zvieratami zabávala, niekto jej bundu ukradol .A koze ostali slzy v očiach a stará bunda v skrini.

 

Poučenie : Dajme na rady starších skúsenejších.

 

Dominik  Petras, 6. b

 

 

 

Krajinka zelene

 

V krásnej krajinke v zelenom údolí žilo veľa zvierat.

Žili tam aj kamaráti bobor a jazvec. V jeden krásny jesenný deň prišiel Michal  po Mateja. Opýtal sa ho, či nechce ísť s ním do lesa na huby. Bobor Matej hneď povedal: „Idem, aspoň sa mamka poteší, že som urobil niečo užitočné.“ Zbalili sa a vybrali sa na cestu. Našli toľko hríbov, že ich ani uniesť nemohli. Ale jazvec Michal povedal:  „Poďme sa ešte pozrieť tam dolu.“ Bolo tam veľa hríbov, kuriatok a masliakov.  Zrazu tam niečo prebehlo. Zľakli sa,  lebo z kríkov vybehol obrovský, mocný, pažravý medveď. Hneď zutekali. Matej sa potkol o koreň stromu a spadol . Kričal na Michala, nech mu pomôže, ale on ušiel. Nad Matejom sa skláňal medveď. Matej sa robil, že je mŕtvy. Medveď ho oňuchal a odišiel .  Vrátil sa domov a všetko vyrozprával svojim rodičom.

 

A tak zistil, aký je jeho priateľ v skutočnosti. Presvedčil sa na vlastnej koži, že v núdzi poznáš priateľa.  

 

Daniel Gavalier, 6.b

 

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

 

LEV A KORISŤ

Hovorí sa , že lev je v Afrike najobávanejší predátor. Vypočujte si jeden príbeh o lakomom levovi.
Jeden silný mladý lev ulovil na cudzom teritóriu jednu starú gazelu. Vtom uvidel zajaca, ktorého naháňal starý lev. Mladý lev sa pred nich postavil a zaútočil  na nich, ale prehral.  Keď starý lev odišiel aj s korisťou, mladý sa dobitý vracal ku gazele, no tá tam nebola. Až potom zistil, že mu zbytok  svorky  ukradol  starú korisť.

           

A ponaučenie ? Lepšie je byť skromný a ponechať si to málo ,než stratiť všetko.                                                                     

 

 Tomáš Louda, 6.b

 

 

 

Líška a lakomá vrana

 

Jedného krásneho dňa sa líška vybrala na prechádzku. Zrazu videla vranu  s dvoma kusmi syra.

Popýtala ju: ,,Nedala  by si mi kúsok syra, prosím?“

Ale vrana jej nedala ani kúsok. Líška bola už hladná a na mizine.

No keď išla po lese, objavila novú noru, ktorú nikdy nevidela. Keď vošla do nory, našla truhlu. Bola plná zlata, drahokamov a diamantov. Usporiadala veľkú oslavu,  na ktorej boli všetky zvieratá z lesa. Okrem vrany, ktorú líška nepozvala. Keď sa to vrana dozvedela,

ihneď  tam priletela. Bola veľmi hladná. Spýtala sa líšky: „Prečo si ma nepozvala?“  „Keď som bola v núdzi ja a chcela som, aby si mi pomohla, nič si mi nedala -  a ja ti to teraz vraciam.“ Vrana sa zahanbila a odišla.

        

Nezabudni na nikoho,  kto je v núdzi, lebo ti v budúcnosti môže pomôcť.

 

Matúš Buc, 6.b

 

 

 

 

 

Nepolepšiteľný vlk                                                                                                                                                                                                                

 

Vlk potreboval stále niečo pod zub. Raz bol veľmi hladný, a tak si spomenul na ovce, ktoré boli práve na lúke. Vybral sa teda na lúku a už mu sliny tečú. Už bol pri nich, už si chcel jednu schmatnúť, ale v tej chvíli pribehol pes Dunčo. Vlk zobral nohy na plecia a utekal, ako len vládal. Dunčo za ním kričal: „Už sa tu nikdy neukazuj! “ Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Vlk sa zase vybral na lúku, kde boli ovce. Aj  teraz tam však stál Dunčo. Zahnal ho do lesa a tam ho tak  vyprášil, že sa už nikdy na ovcu ani nepozrel.

  

Marián Pacák, 6.b